Zhodnotenie poslednej a príprava na novú sezónu z pohľadu fanúšika: Prinášame vám rozhovor so šéfom Ultras Engerau

Muži  -  04 Júl 2024

Fanúšikovia petržalského klubu si predĺžili poslednú sezónu výjazdom do ďalekých Michaloviec. Barážový dvojzápas so Zemplínčanmi nie je až tak dávnou záležitosťou a na dvere nám pomaly klope nový ročník MONACObet ligy. Ešte pred vypuknutím sezóny 2024/25 si priblížme tú poslednú a taktiež aktuálne dianie v klube z iného pohľadu ako doposiaľ, z pohľadu fanúšikov. Prinášame vám rozhovor so šéfom Ultras Engerau.

Začnime aktuálnou situáciou

Ahoj. Začnime aktuálnou situáciou. Leto, dovolenkové obdobie a s ním aj pauza od petržalského futbalu. Sú fanúšikovia v kontakte aj teraz? Prebieha prípadne nejaká príprava na novú sezónu?
„Ahoj. V prvom rade by som chcel pozdraviť všetkých fanúšikov toho najlepšieho klubu z pravého brehu Dunaja! Po sezóne určite každý potreboval chvíľu na oddych a čas sám pre seba, ale ako je to zvykom, futbal začal chýbať už po pár dňoch. Aj keď teraz ľudí aspoň na chvíľku zabávajú ME, takže deficit od futbalu nie je až taký silný. Smutné je, že opäť nehráme ani jeden domáci prípravný zápas, takže ľudia pomaly ale isto začínajú byť netrpezliví a čakajú na začiatok sezóny. Čím viac sa začiatok sezóny blíži, tým viac sa snažíme mobilizovať a teda aj tie kontakty začínajú po krátkej odmlke intenzívnieť. Určite ešte tesne pred začiatkom sezóny uskutočníme nejaké osobné stretnutie, prípadne aj s vedením klubu, aby v novej sezóne všetko fungovalo tak ako má.“

Ako by si zhodnotil aktuálne dianie v Ultras Engerau – počty na zápasoch, výjazdy či choreografie v skratke?
„Po Covide a zatvorených štadiónoch sme sa úprimne dosť trápili. Boli to slabé návštevy na štadióne a tak isto aj v „kotli“. Ľudia spohodlneli a navyše sa druhá najvyššia súťaž začala vysielať v TV a online. Tieto faktory nás takmer pochovali. Musím však povedať, že minulá sezóna nás pozitívne prekvapila a vliala do nás nádej, že nie sme až tak stratení. Síce začiatok sezóny bol trocha “kostrbatý“ a zopár domácich zápasov sme vynechali ale všetko sa vyriešilo a nakoniec z toho bola jedna z najkrajších sezón. Zmenili sme trocha štýl fungovania, máme nového „spíkra“ a kotol sa presťahoval oproti hlavnej tribúne. Všetky tieto zmeny hodnotím na výbornú. Čo sa týka choreografií, treba si uvedomiť, že hráme bohužiaľ na školskom ihrisku. Na hlavnej tribúne sme mali kladku ale v konečnom dôsledku tie choreá okrem veveričiek z lesa a zopár jedincov na nekrytej protiľahlej tribúne nikto nevidel. Na našom terajšom mieste je zas tá tribúnka príliš malá, takže sa tam vymýšľajú veci oveľa ťažšie. Samozrejme, vždy máme šťastie na počasie, aj preto nám naša posledná choreografia krásne zmokla. Týmto by som chcel „hecnúť“ borcov v klube ku zastrešeniu toho kúsku, kde stojíme (smiech). Čo sa týka výjazdov, ja osobne verím, že v budúcej sezóne sa pridá viac a viac ľudí. Mrzia ma len dva nie úplne vydarené výjazdy a to Malženice a Šamorín . Sú to zaujímavé destinácie aspoň z pohľadu vzdialenosti a zrovna túto sezónu nám oba nevyšli počtovo tak, ako by sme chceli.“

Dnešná doba príliš športu nepraje. Na klubovej úrovni sa rieši najmä nedostatok ihrísk, slabá podpora od kompetentných a nie najľahšie podmienky na robenie športu na Slovensku. Ako to však je s fanúšikmi? Je príliv mladých fanúšikov na tribúny, tak ako sa v poslednom čase zvykne vravieť, naozaj omnoho slabší ako v minulosti?
„Áno, nanešťastie je to pravda, záujem mladých ľudí je omnoho menší. Nie je to len problém futbalu ale celkovo športu. Môže za to niekoľko faktorov. Rodičia radšej chodia s deťmi do nákupných centier, na druhej strane tu ale chýbajú športoviská. Vravia, že na štadiónoch nie je bezpečné prostredie pre rodiny s deťmi ale na druhú stranu nechajú svoje deti hodiny denne na sociálnych sieťach, kde na ne číha hocičo. V deťoch sa pomaly vytráca záujem o športové aktivity. Momentálne to nie je “in“. Ak aj mladí majú záujem o šport tak sú tam ďalšie aspekty ako internetové “pozérstvo“ alebo nulový lokálpatriotizmus. Samozrejme toto je problém aj dospelých ľudí. Ľudia radšej fandia klubom s Messim či Ronaldom namiesto podpory lokálneho klubu. Klubizmus pomaly prestáva existovať. K internetovému pozérstvu - dnešný digitálny svet veľmi ovplyvňuje to, ako sa ľudia správajú. Často mladých ľudí ani nezaujíma samotný klub ale koľko „lajkov“ dostanú za príspevok s ním spojený. História ani tradícia ich nezaujíma, ide len o to, ako vyzerajú pred ostatnými. Takže samozrejme s takým Slovanom sa vôbec nemôžeme porovnávať. Hrajú európske súťaže, majú nový moderný štadión. Je pochopiteľné, že tie decká radšej pôjdu na Sturm Graz, budú sa hrať na internete na chuligánov aby mohli “machrovať“ pred ostatnými kamarátmi, než by šli na Petržalku, ktorá hrá na školskom dvore a príde tam Dolný Kubín. Kým Petržalka nebude mať nový štadión a hrať najvyššiu ligu, s prilákaním novej generácie to nebude ľahké.“

Ohľadom prípadného postupu Petržalky toho bolo povedané v posledných mesiacoch veľa. Hráči mali skvelú sezónu a neboli od tohto obrovského úspechu ďaleko. Ako však vnímate túto tému v Ultras Engerau?
„Po tom, čo klub začal od znova a vyhrávali sme od 5. ligy všetko čo sa dalo, tak sme boli na vlne eufórie. Avšak potom nastala “stagnácia“ v druhej lige, ktorá už nie každého baví. Všetci chceme podporiť Petržalku opäť v prvej lige alebo si po tých rokoch opäť zopakovať výjazdy po Európe. Avšak je tu veľké ale... Petržalka patrí do Petržalky a určite to nechceme na úkor toho, že by sme hrali opäť mimo pravého brehu Dunaja.“

Vráťme sa na začiatok...

Pred sezónou by asi málokto očakával druhé miesto a baráž. Našiel sa niekto, kto by takýto výsledok tipoval? Bolo počas sezóny, najmä v obdobiach, v ktorých klub stúpal v tabuľke vyššie, cítiť medzi fanúšikmi väčšiu eufóriu?
„Úprimne si myslím, že po tom, ako sme zbabrali úvodné zápasy, tak sme boli opäť myšlienkami v bojoch o záchranu ako to bolo v minulých sezónach, aj keď našťastie nič tragické sa nekonalo. Hráči však ukázali srdce a po rokoch ukázali ako sa má bojovať v čierno – bielom drese. Od zápasu k zápasu bola na tribúnach lepšia nálada, ľudia začali opäť dôverovať v to, že Petržalka môže dominovať a nebyť len fackovacím panákom. Veríme, že práve vďaka tejto sezóne si v tej ďalšej nájde do Ovsišťa cestu oveľa viac divákov.“

Sezóna postupne plynula, domáce zápasy striedali súboje na ihriskách súperov. Ktorý zápas vonku by si označil za najlepší výjazd sezóny z pohľadu fanúšikov?
„Ľudia by si mysleli, že som blázon, keby som nepovedal Michalovce. 70 fanatikov, ktorí vycestovali vyše 500km a potom stáli celý zápas na priamom slnku v totálnej horúčave. A ten koniec? Keď sme vytiahli hráčov z kabíny na ďalšiu ďakovačku na už takmer prázdnom štadióne, to bol jeden z najkrajších momentov, aký som s klubom zažil. Mne osobne sa páčil aj výjazd do Žiaru nad Hronom. Celú cestu tam bol taký lejak, že nebolo vidieť na meter, prišli sme asi v 15. minúte a práve tento víťazný zápas na mimochodom absolútne katastrofálnom trávniku začal v ľuďoch prebúdzať nádej, že tá sezóna by mohla priniesť aj boj o postup.“

A naopak, ktorý zápas podali zaplnené tribúny najlepší výkon na našom domácom štadióne?
„Jednoznačne zápas s Prešovom. Vypredaný štadión, do povzbudzovania sa pridával každý. Bol to jeden zo zápasov, ktorý by závideli aj v prvej lige. Dúfam, že takýchto zápasov bude v budúcej sezóne oveľa viac.“

Klub netají radosť z poslednej sezóny, ktorá trvala dlhšie ako by mnohí čakali. Aká bola posledná sezóna z pohľadu fanúšikov?
„Určite to bude jedna z tých sezón, na ktoré budeme dlho a s radosťou spomínať. Všetci sme radi, že sme si tu sezónu mohli predĺžiť barážou. Na nejaké hodnotenie je asi naozaj lepší tréner, od nás sa veľa ľudí riadi heslom „futbal je len zámienka“. Avšak, úprimne ma zaujíma, kde zmizli tí “písalkovia“ zo sociálnych sietí, ktorí sa za klávesnicou cítili ako hrdinovia, keď nadávali hráčom v ťažkých časoch.“

Zaujímavosti

Často preberaná téma je prípadná výstavba nového štadióna v Petržalke. 14.mája klub na sociálnej sieti zverejnil informáciu ohľadom Memoranda o vzájomnej spolupráci so Slovenským futbalovým zväzom.
„Ťažko sa k tomuto nejako vyjadrovať. Nič iné ako veriť, že ten štadión sa raz bude stavať, nám už asi neostáva. Už od roku 2008 počúvame ako bude v Petržalke stáť nový štadión. Nikdy sa však nemalo stať to, že kompetentní dovolili, aby sa zbúral starý štadión a pozemok darovali za korunu. Je to hanba všetkých poslancov, predstaviteľov mestskej časti a mesta. Zapredali svoje duše a nikdy im to neodpustíme. A teraz namiesto toho, aby nám ich nástupcovia pomohli napraviť chyby a skazu, nájde sa tu ďalšia zberba “tragédov“, ktorá sa rozhodla opäť hádzať polená pod nohy. Hlavné je to, že tu máme každý polrok novú parkovaciu politiku, náš najväčší problém sú cyklochodníky a vraj žiadne pozemky. Ale to, že sa tu v Petržalke začína stavať niekoľko developerských projektov na mesačnej báze, to zrazu nikoho nezaujíma. Na každú sviňu sa ale varí voda! Avšak v kútiku duše veríme, že sa mýlime a niekto naozaj na meste pracuje na tom, aby nám pomohol.“

Aký vzťah a prípadnú spoluprácu udržiavate s vedením FC Petržalka?
„Musím povedať, že vzťahy máme nadštandardné. A myslím, že keď sa niekto pozrie na zloženie vedenia, realizačného tímu a podobne, tak sa tomu nie je čo diviť. Mnohí z nás sú dlhoroční kamaráti. Snažíme sa spolu riešiť všetky možné problémy ale aj banality tak, aby všetko fungovalo tak, ako má. Ak máme nejaké výhrady, snažia sa nás vypočuť a tak isto je to aj naopak. Má to však aj odvrátenú stránku. Ak niekto niečo vyvedie na štadióne, nepotrebujeme ani kamery a hneď vedia komu volať (smiech).

Z ligy odchádza postupujúce Komárno, zostupujúci Dolný Kubín, Spišská Nová Ves a po prekvapujúcej správe aj odstupujúci siedmy tím ligy Myjava. Do MONACObet ligy pribudnú z najvyššej ligy zostupujúce Zlaté Moravce a postupujúci Zvolen, Stropkov a Stará Ľubovňa. Čo povieš na tímové zmeny z pohľadu ultras a atraktivity pre diváka?
„Zmeny sú to fakt zaujímavé. Za zmienku stojí určite Zvolen, majú pekný štadiónik a aktívnu ultras skupinu. Veríme, že nás milo prekvapia a prídu aj do Petržalky. Ku Zlatým Moravciam, tam je síce nulová fanúšikovská základňa, ale určite si treba zaspomínať na krásne výjazdy, ktoré sme tam robili ešte počas prvoligových časov. Odchádzajúcej Myjavy je určite veľká škoda, liga príde o čierno - biele derby. Výjazd tam bol vždy jeden z vrcholov sezóny, i keď tento posledný rok s 9€ vstupným do sektoru hostí... To dosť zaklincovali. A Stropkov a Ľubovňa? Snáď nejako prekvapia, inak sú to pre nás celkom nezaujímavé kluby.“

Ako by si tipoval ďalšiu sezónu - na tribúnach, ale aj na ihrisku?
„Snáď sa dožijeme toho, že nevypadneme hneď v úvodných kolách pohára a konečne k nám do Ovsišťa príde nejaké zvučnejšie meno. Robiť historické míľniky dedinám nás už naozaj príliš nebaví. O postup budú bojovať asi Prešov a Zlaté Moravce a verím, že opäť budeme ten čierny kôň a budeme sa pohybovať v TOP3/4. A čo sa týka tribún - určite doma Prešov, Slovan B, Zvolen a Zlaté Moravce. Verím, že sa nám podarí v normálnom počte vycestovať do Zvolena a do Moraviec. Tak isto verím, že prelomíme prekliatie Šamorína a konečne vycestujeme bez problémov, kde nás pri takej vzdialenosti musí byť minimálne stovka a Malženice to isté.“

Je niečo, čo by si odkázal čitateľom a fanúšikom petržalského klubu?
„Ľudia, choďte na futbal a podporujte Petržalku v dobrom aj v zlom. Nebojte sa prísť do kotla a pomôžte nám s atmosférou aj mimo neho. Aj toto je cesta, aby si rôzni predstavitelia mesta všimli, že o futbal v Petržalke je záujem. Práve plný štadión a úžasná atmosféra dokáže pomôcť pri rokovaniach a presvedčiť o reálnej potrebe nového štadióna. Kto by staval štadión pre klub, na ktorý chodí ledva 200 ľudí a je tam ticho ako na pohrebe? To ale nie je náš prípad, však? Immer Wieder Engerau!“

Ďakujeme za rozhovor.