Frank Appiah: ,,Rodičia mi zakázali hrať futbal, no nepočúval som ich.”
Frank Appiah, prezývaný v kabíne Naphta, má perfektný štart do jarnej časti súťaže. Hráč z Ghany svojimi dvomi gólmi vystrelil Petržalke 6 bodov.
Máš perfektný štart do sezóny, ako je to možné? Čakal si, že v úvode ligy strelíte dva dôležité góly?
Nič som od seba neočakával. Som človek, ktorý si počas zápasu nechce na seba vytvárať príliš veľký tlak. Mojou ambíciou je pomôcť tímu získať 3 body, čo je dôležitejšia vec ako góly.
Ako sa cítiš v Petržalke?
Zatiaľ je tu všetko v poriadku, kabína, realizačný tím a teším sa aj z fanúšikov.
Ako tráviš svoj voľný čas v Bratislave?
Počas voľného času som vždy v izbe, pretože tak som bol vychovaný. Nerád chodím von, moji priatelia to môžu dosvedčiť.
Na Slovensku pôsobíš už 5 rokov, ako sa ti tu žije? Máš rád slovenskú kultúru, jedlo a čo dievčatá?
Budem úprimný — tým, že nechodievam často von, stále toho veľa neviem o vašej kultúre. Ale musím povedať, že vaše jedlá milujem. Som tu už dlhšie, takže som sa prispôsobil a niektoré z nich mi naozaj zachutili. Napriek tomu, že som tu už päť rokov, nikdy som nemal vzťah so žiadnym dievčaťom, takže sa k tomu nemôžem vyjadriť.
Ako si vôbec začal s futbalom?
Začiatky s futbalom boli pre mňa veľmi ťažké, pretože moji rodičia nechceli, aby som ho hral. V Afrike je škola vždy na prvom mieste a sme nútení do nej chodiť — nie preto, že by sme sa tak rozhodli sami, ale preto, že za nás rozhodujú rodičia, ktorí veria, že vedia, čo je pre našu budúcnosť najlepšie. Ja som však bol tvrdohlavý a ich rady som nepočúval.
Zmenili tvoji rodičia názor a už ti dovolili hrať futbal?
Keď som odišiel z domu a videli, že ma nemôžu zastaviť, tak už museli súhlasiť. Ale teraz sú zo mňa šťastní, su na mňa hrdí a veľmi ma podporujú.
Aké sú tvoje ďalšie futbalové ciele?
Mojou ambíciou a mojím najväčším snom je dostať sa na čo najvyššiu úroveň, zarobiť viac peňazí a potom pomáhať sirotám, vdovám, slobodným matkám a osobám so zdravotným postihnutím a iným.
