Lukáš Gašparovič sa stal v Petržalke rekordérom

Si hráč, ktorý má historicky najviac štartov za Petržalku. Čo to pre teba znamená?
Úprimne, znamená to pre mňa veľmi veľa a zároveň si to nesmierne vážim. Nastúpiť toľkokrát v tomto drese a v minulosti byť kapitánom Petržalky je pre mňa veľká hrdosť a česť.

V čom je Petržalka taká výnimočná, že si vydržal v bielo-čiernom drese tak dlho?
Celkovo mi klub prirástol k srdcu od prvého momentu, ako som sem prišiel. Petržalka je moja srdcovka a stala sa mojou druhou rodinou. Rodina a moji známi, ktorí ma poznajú, vedia, čo pre mňa tento klub znamená. Poznám každého zamestnanca v klube a v neposlednom rade chcem vyzdvihnúť našich skvelých fanúšikov, ktorí nás podporujú v dobrých aj zlých časoch.

Tvoja kariéra je spätá s Petržalkou už 7 rokov. Aké sú tvoje ďalšie plány v tomto klube? Ako dlho ťa ešte uvidíme hrať v našom drese?
Moje plány sú vždy len tie najvyššie. Môj cieľ je hrať každý zápas čo najlepšie, makať na sebe deň čo deň a pomôcť mužstvu, a tým pádom aj klubu. Chcem tu ostať čo najdlhšie. Ťažko však povedať, koľko sezón ešte v Petržalke potiahnem, lebo to nezáleží len odo mňa, ale aj od vedenia. Ale prial by som si, aby ich bolo ešte veľa.

Aký je tvoj najpamätnejší moment s Petržalkou?
Tých je určite veľa a nerád by som nejaký vynechal, ale ak by som mal niektoré momenty vyzdvihnúť, tak je to postup do 2. ligy a minuloročná baráž o prvú ligu. Hlavne ten domáci prvý zápas mal svoje čaro a neskutočnú energiu. Ako píšem, bolo veľa krásnych momentov a ja verím, že ďalšie ešte len budú. Mojím cieľom a zároveň snom od prvého momentu je postúpiť s Petržalkou do najvyššej súťaže. Verím, že sa to raz podarí a že budem môcť byť pri tom.

Tvoja tvár je podobná Modričovi. Ako reaguješ na to, že ťa k nemu stále prirovnávajú? Hovoria ti to ľudia často?
Áno, veľa ľudí mi to stále vraví, väčšinou sú to deti. Luka je môj vzor, ale prirovnávať sa k nemu isto nejdem, je to predsa jeden z najlepších hráčov v najlepšom klube. Beriem to skôr v rámci srandy a na pobavenie.

Máš trénerskú UEFA B licenciu, trénuješ v Šenkviciach aj v Slovenskom Grobe. Aké máš ďalšie plány s trénerskou kariérou?
Áno, mám B licenciu a určite by som si časom chcel spraviť vyššiu licenciu a zostať pri futbale. Trénujem v Šenkviciach malé detičky U7/U8 a musím priznať, že som sa pri nich našiel. Trénujú tam so mnou môj bratranec Vladis a prezident klubu Mirec. Na každý jeden tréning sa tam veľmi teším, a ešte viac, keď vidím deti, že sú šťastné a že sa tešia na každý jeden tréning či zápas. To je základ. Povedal by som, že máme už taký osobnejší vzťah s deťmi, a o to je to krajšie. Je to kolektívny šport, ale každé dieťa má inú povahu, a preto je krásne s nimi pracovať a hlavne komunikovať, aby sa každé cítilo čo najlepšie a malo z toho radosť. Takisto trénujem mužov v Slovenskom Grobe s Martinom Šimončičom, ale tam som v pozícii asistenta. Vždy sme sa bavili, že jedného dňa by sme chceli spolu trénovať Slovenský Grob, a teraz sa nám to splnilo. Máme výborný kolektív, čo je základ, a preto ma to tam drží a s radosťou tam chodím.

Futbal je tvoja každodenná aktivita, ale máš aj nejaké iné hobby? Čo rád robíš vo voľnom čase?
Som veľký fanúšik F1, čiže rád sledujem preteky spolu s rodinou. Mimo svojich tréningov v klube a popri trénovaní rád trénujem individuálne, či už v posilňovni s Peťkom Bodom, alebo aj doma. Rád chodím na bicykel alebo si zahrám iný šport. A ak je čas, chodím pomôcť ocinovi na stavbu, čo ma taktiež baví, a manuálna práca mi nikdy nebola cudzia.

Chceš ešte niečo dodať na záver?
Na záver by som sa chcel poďakovať mojej rodine, ktorá ma nonstop podporuje, takže im patrí obrovské ďakujem