Vladimír Bechera: „Krásne petržalské spomienky, môj pamätný zápas som odohral proti Sparte“

Čo sa vám ako prvé vybaví pri spomienke na zápas so Slaviou?

"Plný štadión, ľudia na stromoch a výborná atmosféra. Slavia pricestovala s vtedajšími esami Herdom, Knoflíčkom, Pešicem. Vyhrali sme 3:1 a užívali sme si obrovskú radosť.

Mali ste vtedy 24 rokov. Uvedomovali ste si, že Petržalka hrá v jednej z vtedy najlepších európskych líg?

"Uvedomoval. Počas troch rokov som sa prepracoval z 1 A triedy až do československej ligy, čo je tak trochu unikát. V roku 1978 som hrával v Trebaticiach, dva roky som pobudol v 1. SNL v Považskej Bystrici a odtiaľ som prišiel do ligovej Petržalky. Od amatérskej súťaže, cez kvalitnú 1. Slovenskú národnú ligu až do hviezdami nabitej Československej ligy.

Na ktorý zápas vám zostali najkrajšie spomienky?

 "Vyšiel mi zápas proti Sparte Praha. Vyhrali sme 3:0 a ja som dával dva góly. Autorom toho prvého bol Pavlovič, nasledoval môj gól ľavačkou z pravej strany šestnástky na 2:0 a ďalší som pridal po rohovom kope a odrazenej lopte.“

Ako si spomínate na vtedajší petržalský štadión a ktorý z ligových hráčov vám najviac znepríjemňoval život?

 "Štadión sme mali fantastický. Po tom, ako na ňom pribudli tribúny to bolo ako v Anglicku. A nepríjemný hráč? Zdeněk Šajtar z pražskej Slavie. Doma sme ich porazili, v odvete si na nás na všetkých dávali pozor, mňa okopával celý zápas. Škoda, že sa nám k domácim zápasom nepodarilo priviesť body aj z ihrísk súperov. Tam sa nám nedarilo.

Bolo to tým, že doma ste ťažili z menších rozmerov hracej plochy.

"Presne tak. Hrali nátlakovo. Bohemians vtedy úspešne reprezentovali v pohárovej Európe a sám legendárny tréner Pospíchal povedal, že to čo zažili v Petržalke, ich nestretne nikde v Európe.

Prirovnal to k totálnemu futbalu. Aby som bol presnejší – boli sme dobrá partia, boli sme zohraní, vedeli sme čo chceme a budeme hrať, a keď sa nám začalo dariť, všetky ligové mužstvá mali s nami problémy.“

Vladimír Bechera (vľavo) v súboji s Janom Bergerom z pražskej Sparty.

Aké boli vaše úlohy na ihrisku?

"Hrali sme útočný futbal, mojou úlohou bolo utiecť po krídle a zacentrovať. Hrávali sme typický systém 4-3-3, takže ja som mal utiecť, poslať center do šestnástky, útočníci a záložníci nabiehali a zakončovali akcie.“

S ktorými spoluhráčmi ste si rozumeli najlepšie?

"Nerád by som na niekoho zabudol, boli sme výborná partia. Ak by som mal menovať, spomeniem Maslena, Ľuba Zrubca a Šeba, chalanov, s ktorými sme bývali na ubytovni, ale tiež Pochabu, Sopka, Kadáka atď.

Bývali ste na ubytovni?

"Áno, nie každý z nás dostal byt. Bývali sme na Matadorke, vedľa kúpaliska, v 12. poschodovej ubytovni. Najskôr so Šebom, potom prišiel Ľubo Zrubec.“

Podmienky neboli vtedy jednoduché.

"Chýbalo nám tréningové ihrisko. Chodili sme na červenku, keď pršalo, behali sme v Sade Janka Krála. Ešte že nás nechali policajti kopať si na tráve v parku a trénovať.“

Ako si spomínate na už nebohého Petra Pavloviča?

"Peťo bol výborný chlapec. Každému komu mohol, vždy pomohol. Veľmi dobre sme si vychádzali. Už nie je medzi nami, žiaľ, taký je život. Bol to super chlap.“

Okúsili ste tiež pôsobenie v Slovane, ako si na to spomínate?

"V Petržalke som bol dvakrát v rade najlepší strelec. V prvej sezóne som mal na konte 7 ligových gólov, v 1. SNL to bolo 13 gólov. V Slovane som bol do tretice najlepším strelcom s Milanom Luhovým, už som bol vnímaný ako skúsený ligový hráč a dostal som sa tiež do československého olympijského výberu. Spomínam si na výhru 7:0 proti Bulharsku v Tepliciach. Vážim si reprezentačné štarty.

Po príchode do trnavského Spartaka ste mali aj trochu smoly.

"Prišiel som na výmenu, Peter Fijalka išiel z Trnavy do Slovana a ja opačným smerom. Trénermi boli Jarábek a Kuna, mal som smolu. Hneď v prvom prípravnom zápase, proti Slovanu, som si na zľadovatenom teréne zlomil záprstnú kostičku, musel som absolvovať operáciu a potom to už nikdy nebolo ono. Prišla nová generácia hráčov a odohral som za Trnavu len niekoľko zápasov.

Vladimír Bechera strieľa svoj prvý gól do siete Bohemians Praha.

Aké boli vaše ďalšie kroky?

"Hrával som futbal v Rakúsku. Najskôr šesť rokov vo Wolfsthale, spolu s Jánom Lužom, bývalým hráčom Slavie, neskôr v Hainburgu. Celkovo som tam strávil osem sezón. Neskôr som si urobil masérsky kurz a tým sa živím dodnes. Okrem toho, že pracujem aj ako zamestnanec na pošte."

Ako ste vnímali nasledujúce roky vo futbalovej Petržalke?

"Mrzel ma a mrzí najmä štadión. Je to obrovská škoda. Dodnes nechápem rozhodnutie zbúrať ho. Veď 2. liga či mládež na ňom mohli dodnes hrávať. Ešte že sa našli ľudia, ktorí zachránili klub. Petržalka si však zaslúži svoj štadión.“

Ako najradšej relaxujete?

"Cestujem rád za rodinou do Piešťan. Zavítame do kúpeľov, navštívime s manželkou známych. Oddychujem doma pri telke, rád si pozriem dobrý futbal.“

Ako ste vnímali stretnutie so spoluhráčmi po 40 rokoch?

"Sme radi, že si niekto po 40 rokoch na nás spomenul a že sme sa mohli stretnúť. Za to patrí klubu obrovské poďakovanie. Veľmi si to vážime. A keď sme si takto zaspomínali na krásne časy mojej futbalovej kariéry, rád by som poďakoval manželke Editke. Nikdy doteraz som sa takto verejne nepoďakoval, urobím to teraz. Keď som ja trávil čas na štadiónoch, ona sa venovala deťom, podporovala ma a vydržala to so mnou až dodnes (smiech). Ona sa podieľala na tom, že som sa mohol futbalu venovať a dosiahnuť to, čo sa mi nakoniec dosiahnuť podarilo.“
Vladimír Bechera s dresom ZŤS Petržalka pri príležitosti 40. výročia od prvého zápasu nášho klubu v Československej lige.