Sliacky prišiel vinou zranenia o MS U20: „Toto asi nikdy neprebolí, pozerám sa dopredu, prioritou Petržalka“
Na minuloročnom domácom európskom šampionáte prispel k 5. miestu tímu Slovenska U19 a vybojoval postup na tohtoročné MS 2023, ktoré sa nakoniec uskutočnili v Argentíne. Počas roka sa pravidelne objavoval v kádri SR U20 a reálne sa uchádzal o miesto v nominácii na svetový šampionát dvadsaťročných. Až prišiel osudový moment v druholigovom zápase v Trebišove a zranenie zadného stehenného svalu. A to všetko len niekoľko dní pred tlačovou konferenciou reprezentačného trénera Rusnáka, po ktorej bolo jasné, že Viktor Sliacky bude v Argentíne chýbať. Zaujímalo nás, ako vníma duša mladého futbalistu takúto športovú smolu a ako sa cíti Viktor na štarte letnej prípravy.
Viktor Sliacky nastúpil v reprezentačnom drese SR19 v základnej zostave rozhoduúcom zápase proti Rakúsku na ME U19 2022 na Slovensku. Vinou zranenia v kádri pre MS U20 v Argentíne už nefiguroval.
Čo presne sa v Trebišove stalo? Napadlo vám, že to môže znamenať stopku v nominácii na svetový šampionát?
"Pichlo ma v zadnom stehennom svale a hneď som vedel som, že je zle. Uvedomil som si, že je asi po všetkom. Bol to ten najhorší pocit, aký som počas kariéry zažil. Vedel som, že toto bude pravdepodobne konečná a šampionát sa mi v jednej chvíli na míle vzdialil, čo sa neskôr aj potvrdilo. Samozrejme, do záverečnej nominácie zostávalo ešte niekoľko dní, počítal som hodiny a veril, že sa stane malý zázrak a že ma lekári uzdravia. Niekedy sa stanú v živote aj málo pravdepodobné veci, ale tentoraz sa prognózy naplnili do bodky a moja životná šanca bola nenávratne preč.“
Kedy ste pochopili, že neexistuje ani len teoretická šanca na uzdravenie?
"Moja myseľ mi stále hovorila, že sa niečo stane, že ma v repre dajú dokopy. Budú so mnou cvičiť, nasadia nejaké medikamenty. Stále som čakal na nejaký moment, kedy sa situácia otočí a moje svalové zranenie sa začne hojiť. Keď tréner Rusnák oznámil finálnu nomináciu, zhasla posledná nádej.“
Prebolelo to? Alebo stále doznieva sklamanie?
"Nahováram si, prehováram sám seba, že prebolelo. Ale v skutočnosti viem, že sa z toho budem spamätávať do konca života.“
Ako ste prežívali samotný šampionát? Sledovali ste zápasy? Boli ste s tímom v kontakte?
"Fandil som chalanom, úprimne som im prial dobré výsledky. Majstrovstvá sveta sú vždy príležitosťou predať sa, zabojovať o angažmán v zahraničí. Na jednej strane som im prial, na druhej, nebudem klamať, som cítil sklamanie, hovoril som sám sebe - „tam si mohol byť.“ S chalanmi som bol v kontakte, nebolo to však nič intenzívne. Vymenili sme si niekoľko správ, väčšinou som im poprial veľa šťastia pred zápasmi.“
Takto sa tešil Viktor Sliacky pred rokom z postupu na svetový šampionát na štadióne A. Malatinského v Trnave.
Ako vnímate svoju ďalšiu reprezentačnú kariéru? V hre je stále reprezentačná 21-ka.
"Ja verím, že som v repre nepovedal posledné slovo. Dúfam, že po zranení pôjde moja forma smerom hore a som pripravený zabojovať aj o dres reprezentačnej dvadsaťjednotky.“
Šampionát patrí minulosti, otočme list, treba sa pozerať smerom dopredu. Ako sa cítite dnes? Zapojili ste sa do letnej prípravy, sval je vyliečený?
"Zdravotne som v najlepšom poriadku, sval je zahojený, vyšetrenie ukázalo, že všetko je čisté. Pomaličky sa do toho dostávam. V klube mi pomáha fyzio a kondičný tréner. Pre túto chvíľu som v poriadku a verím, že zranenia sa mi budú vyhýbať aj počas sezóny.“
Máte za sebou prvý týždeň letnej prípravy, najmä úvodné dni ste trénovali v horúčavách.
"Ja si to užívam, mne to chutí. Najmä po zranení mi futbal chýbal, dlho som nebol na ihrisku. Enormné teploty nie sú príjemné a keď trénujeme na umelke, tak sa teplo pocitovo násobí, ale v skutočnosti mi tieto podmienky nevadia a čo sa týka tréningov, aj keď je počas prípravy viac testov, bežeckých tréningov, nevadí mi to. Nemám s tým problém. Za mňa je to v pohode.“
Stále patríte medzi mladých hráčov, ale pri pohľade na skladbu mužstva, keď to trochu preženieme, o chvíľu budete možno patriť k tým služobne najstarším.
"V A-tíme začínam štvrtú sezónu. Ak dobre počítam, po Sokim a Gašpim (pozn. po Sokolovi a Gašparovičovi) som asi tretí služobne najstarší. Do prípravy sa zapojilo niekoľko dorastencov, nádejných mladých hráčov. Sme len na začiatku prípravy, ja by som bol rád, keby si to sadlo v kabíne aj na ihrisku, verím, že vytvoríme dobrú partiu a budeme predvádzať výkony, s ktorými bude vedenie klubu a naši fanúšikovia spokojní.“
Aké sú vaše priania do najbližších dní a smerom k štartu novej sezóny?
"Koncentrujem sa na prípravu a na začiatok jesennej časti. Potrebujem sa teraz dostať do tempa, do formy a sám viem, že budem musieť zapracovať na koncovke. Z pohľadu počtu strelených gólov to nebolo v dvoch ostatných sezónach ideálne. Chýbajú mi štatistické čísla, potrebujem sa v tomto smere zlepšiť. Všetci v kabíne vieme, za aký klub hráme, budeme bojovať za Petržalku a snažiť sa byť v tabuľke čo najvyššie.“
Gólová oslava Viktora Sliackeho v drese FC Petržalka.