Jakub Hronec: „Prial by som si hrávať viac, ale urobím čokoľvek čo pomôže kolektívu!“
Jeden zo symbolom nedávnej histórie nášho klubu pri ceste FC Petržalka z najnižších poschodí až do II. ligy, Jakub Hronec, v otvorenej spovedi hovorí o svojich pocitoch, aktuálnej pozícii v klube a vyhliadkach do budúcnosti. Aj v našom rozhovore, tak ako ho poznáme, vždy narovinu, fér a s jemu vlastnou pohodou.
V nedávnej minulosti ste boli lídrom mužstva, po postupe Petržalky do II. ligy ste sa vytratili a neboli ste v druholigovom hľadáčiku, aktuálne ste opäť súčasťou úspešného tímu, ale odohrané minúty pribúdajú len sporadicky. Ako túto situáciu vnímate?
"Toto je zapeklitá otázka. Skúsme to rozobrať postupne. Samozrejme, tak ako každý hráč, aj ja by som chcel nastupovať pravidelne a pomôcť mužstvu na ihrisku. Tým, že máme mladé mužstvo a ja som v našom tíme jeden z tých najstarších, mám niečo za sebou, vnímam svoju úlohu trošku s nadhľadom. Možno som ten, od koho sa čaká, že urobí to čo treba v kabíne, usmerní mladších hráčov, ak niečo potrebujú. Neraz sa stane, že príde niektorý z nich za mnou a povie „toto a toto mi nie je jasné, potrebujem sa poradiť...“, vtedy som k dispozícii. Ak sa dá, rád pomôžem, rád sa podelím a prispejem optimizmom, či povzbudením.“
Takže ste zmierený so svojou pozíciou v kádri?
"To, že absolútne rešpektujem trénera a jeho rozhodnutia v súvislosti s voľbou základnej zostavy, neznamená, že som sa vzdal túžby pravidelne hrávať. Ja len hovorím, že robím v danej chvíli maximum a to najlepšie, čo môžem pre dobro a prospech mužstva. Na každom tréningu sa snažím trénerovi dokázať, že na ihrisko patrím. Úprimne, na jednej strane rozumiem, prečo pravidelne nehrávam, na druhej, je prirodzené, logické a určite správne, že mám chuť, že túžim hrať a realizovať sa na ihrisku.“
Dohodli sme sa na otvorenej debate, skúste teda prezradiť, prečo si myslíte, že hrávate menej ako by ste si priali?
"Môžem poslúžiť len vlastným pohľadom na vec a názorom. Možno nie som typologicky ten typ hráča, ktorý je vhodný do tohto systému. Možno sa to zmení, nastúpim, príde moja chvíľa a presvedčím trénera, že môžem hrávať v systéme, ktorý preferuje. Treba povedať, že naši stredoví hráči Mišo Obročník, Alex Horvát alebo Kubo Kudlička, to sú „jazdci“, bojovníci a ja týmito atribútmi nevynikám. Prečo to nepriznať? Na druhej strane, viem ponúknuť niečo iné, ale skutočne nie som ani ranený, ani nahnevaný a snažím sa odovzdať kabíne a mužstvu to najlepšie čo vo mne je.“
Ako vnímate svoju najbližšiu budúcnosť z pohľadu hráča, ale aj trénera mládeže v klube?
"Zmluvu mám do leta. Pred nami je niekoľko ligových zápasov a minimálne jeden pohárový, takže priestor a šanca na ďalšie štarty tu je. Napriek tomu, že som toho počas jesene moc neodohral, v zime mi bolo povedané, že sa so mnou počíta. Budem veriť, že podobná ponuka by mohla prísť aj v lete. Ja by som rád pokračoval v Petržalke. Starý nie som, naopak, vo svojom veku by som mal byť na vrchole síl, tak snáď nejaký rôčik by som ešte v Petržalke mohol potiahnuť. Samozrejme, ak sa tak nestane, hnevať sa nebudem, nakoniec, pracujem v klube na pozícii kondičného trénera pre žiacke kategórie. Minimálne na tomto poste by som určite rád pokračoval. Už aj preto, že nejaký rôčik tu pôsobím, som tu obklopení fantastickými ľuďmi a jednoducho to tu mám rád.“
Cítite sa už ako Petržalčan?
"V klube som od čias, kedy Petržalka hrávala v 4. lige, tri roky tu pôsobím aj ako tréner. Teraz na pozícii kondičného trénera pri žiackych kategóriách, aby som vôbec mohol zvládať obidve úlohy, trénera aj hráča. Až jedného dňa v A-tíme skončím, rád by som sa vrátil k trénovaniu jednej z mládežníckych kategórií, pretože trénerstvo ma napĺňa, veľmi ma to baví a v Petržalke je obrovský potenciál mladých hráčov. Ale aby som odpovedal na otázku, áno, Petržalka je klub môjho srdca.“
Vidíte sa o niekoľko rokov v úlohe trénera?
"Určite áno. Som držiteľ C-licencie, B-licencie a chystám sa na A-čko, určite si podám prihlášku. Trénovanie ma veľmi baví a tým, že som mladý a povedzme si pravdu, aj trochu uletený, tak tým mladým chalanom viem brnknúť na rovnakú nôtu a mám im čo dať. Bol by som rád, keby som sa mohol venovať trénerstvu aj po kariére.“
Pozícia kondičného trénera v klube by mohla vysvetľovať vaše prvenstvo v našej improvizovanej ankete o najväčšieho svalnáča a kulturistu. Kapitán Lukáš Gašparovič videl vo vás jednoznačného víťaza.
"Čo na to povedať? Venujem tomu čas a energiu, je pravda, že spolu s Gašpim, Peťom Sokolom, či Viťom Sliackym si občas spolu pred tréningom zacvičíme. Možno aj preto, že Gašpi občas vidí ako v posilke čarujem, tak ma tam nanominoval na prvé miesto (smiech).“
Jakub Hronec (dolný rad štvrtý zľava) pred zápasom 4. ligy v sezóne 2016/17.
Ako vnímate progres nášho mužstva? Mužstvo bolo na začiatku sezóny zrelé na uterák, dnes je na míle vzdialené hernému prejavu a výsledkom z prvých kôl.
"Na začiatku sezóny to bolo mužstvo, ktoré sa iba spoznávalo, neskôr prišli chalani z Trnavy a Ružomberka, postupne si to sadlo, zohralo a dovolím si tvrdiť, že to teraz aj v kabíne vyzerá veľmi dobre. Nie je tam chalan, ktorý by nezapasoval do kabíny, do partie, každý si vie zavtipkovať, porozprávať sa. A to sa prejavuje aj na ihrisku. Každý za každého zamaká, herný prejav je o tom, že každý jazdí, na ihrisku nechá maximum. Chvíľu to trvalo, ale teraz to prináša ovocie a dovolím si povedať, že na začiatku sezóny by nikto netipoval, že by sme mohli atakovať priečky na ktorých aktuálne sme. A to sme prišli o niekoľko bodov v záveroch zápasov so Skalicou, či Liptovským Mikulášom.“
Ako vnímate ako hráč fanúšikov, ktorí chodia aj v tomto období fandiť spoza plota a ako si užívate ich priazeň. Povedzme si pravdu, fanúšikovia si vás spájajú s postupom do druhej ligy a stále ste ich veľký obľúbenec.
"Aj tento týždeň sme s Dominom (pozn. Dominik Tóth) spomínali na domáci zápas v 4. lige proti Kalinkovu, v ktorom sa rozhodovalo o našom postupe. Na štadión prišlo 1200 divákov! V 4. lige! To je neskutočné. Nielen na Slovensku, ale široko ďaleko. Petržalský fanúšik je verný, je to fanúšik „se vším všudy“ a až mi je to ľúto, keď ich vidím za plotom a po zápase si s nimi ideme ťapnúť vlastne mimo štadióna k plotu. Ja v tom mám jasno, Petržalka má najlepších fanúšikov na Slovensku. Bezkonkurenčne.“
Keby ste mali povedať, na čo sa v najbližšom období tešíte, čo by to bolo?
"Začiatkom júna čakáme s priateľkou bábätko. Bude to dievčatko, takže Petržalka bude mať o jednu fanynku navyše. Veľmi sa na ňu tešíme.
To je fantastické, veľká gratulácia! Takže okrem funkcie hráča a kondičného trénera z vás bude aj tato. Máte naštudované z literatúry prebaľovanie?
"Myslím si, že čítať môžem koľko chcem, teória je jedna vec, prax druhá. Chystám sa však zodpovedne. Na youtube kanáli som si vyhľadal nejaké videá… ale je mi jasné, že kým to nezažijem, neviem čo ma čaká (smiech).“