Rozhovor so športovým riaditeľom mládeže Walterom Rischerom: ,,Som najvernejší fanúšik, raz by som sa chcel venovať iba futbalu.''

Dobrý deň. Na úvod sa prosím predstavte.
„Dobrý deň, moje meno je Walter Rischer. Pôsobím na pozícii športového riaditeľa mládeže v FC Petržalka. Futbalu sa venujem prakticky celý život, začal som už v šiestich rokoch. Aj vzhľadom na povinnosti spojené s futbalom nemám príliš veľa voľného času, no ak nejaký mám, rád si zahrám nejaký šport, v poslednom čase je to najmä padel. V kolektíve trénerov sme si to veľmi obľúbili, ide o kombináciu tenisu a squashu. Taktiež obľubujem turistiku, pri ktorej či už na bicykli alebo zdolávaním vrcholov naberám potrebnú energiu, ktorú potom potrebujem pri práci.“

Futbalu ste sa venovali už ako šesťročný. Kde ste začínali, kam smerovali Vaše kroky a ako sa vyvíjala Vaša kariéra?
„Futbalovo som vyrastal v Devínskej Novej Vsi, kde som aj býval. Následne som sa presunul do klubu ŠKP Dúbravka, kde som hral druhú dorasteneckú ligu. V období prechodu do mužského futbalu som si bol vedomý, že moja hráčska kariéra pravdepodobne dieru do sveta neurobí, a tak som sa rozhodol vybrať si trénerskú cestu. Trénovať som začal tam, kde som futbalovo začal, v Devínskej Novej Vsi. Bol som trénerom všetkým rôznym kategóriám. Ako 22-ročný som sa stal navyše hrajúcim trénerom. Bojovali sme o postup do štvrtej ligy, čo sa nám aj podarilo, bol to asi môj prvý veľký úspech. Následne prišla ponuka z Karlovej Vsi, kam som šiel trénovať prvú žiacku súťaž. Popri tomto trénovaní som bol aj tréner vo výberoch, najprv v oblastných, potom aj v regionálnych. Pomohlo mi to a moje trénerské zručnosti rástli. Vygradovalo to do oslovenia pánom Novákom, vtedajším športovým riaditeľom mládeže Petržalky. Tejto možnosti som od inklinoval, po určitom období sme sa dohodli a v Petržalke teraz pôsobím už šesť rokov. Začal som žiackou kategóriou U15, následne som prešiel do dorasteneckej kategórie a po nejakom čase strávenom v nej som bol oslovený ponukou na pozíciou športového riaditeľa mládeže. Prijal som ju, bola to pre mňa obrovská výzva. Na tejto pozícii začínam už druhú sezónu.“

Na ktoré z pôsobení spomínate najradšej a je aj také, na ktoré by ste najradšej zabudli?
„Jedny z najťažších časov, ktoré mi ale do života dali veľmi veľa, bolo obdobie hrajúceho trénera. Bolo to náročné trénovať mužov, svojich kamarátov, prípadne ich nedať do zostavy a potom riešiť ich frustráciu či hnev. Tam som sa prvýkrát stretol s naozaj ťažkými situáciami a naučil som sa, že okrem športových výkonov treba riešiť aj psychológiu. Ani moje výkony neboli vždy ideálne, no ako hrajúci tréner som to nejako musel riešiť. Niečo vyžadovať od hráčov, kontrolovať to, sám hrať dostatočne dobre, skrátka som sa nedokázal sústrediť na všetko naraz. Toto mi často utkvie v pamäti ako veľmi náročné obdobie. Z druhej strany, každá časť mojej kariéry mala svoje pekné a aj poučné stránky, od mládeže až po mužov, aj keď iba na amatérskej úrovni. V Karlovej Vsi som “privoňal“  k najvyššej kategórii v žiackej súťaži, následne Petržalka, s ktorou som sa posunul k vrcholovému mládežníckemu futbalu. To bolo cítiť najmä vtedy, keď sme postúpili do prvej dorasteneckej ligy. Práve v dorasteneckej vekovej kategórii sa mi ale trénuje úplne najlepšie.“

Petržalka je známa svojou akadémiou, ako ju vnímate vy?
„Petržalka je jedna z najmladších akadémii na Slovensku, keďže sa novodobá história začala písať len pred pár rokmi. Dá sa povedať, že v niektorých veciach sme tu začínali od samého začiatku. Dôležité je, že v ťažkom ročníku po postupe do prvej dorasteneckej ligy sme obstáli veľmi dobre. V mojich očiach, a dovolím si tvrdiť že aj v očiach verejnosti, sa môžeme považovať za akadémiu schopnú konkurencie, ktorá dokáže bojovať o popredné priečky. Dokázali sme to aj pred dvoma rokmi, keď sme boli dlho na prvom mieste, dobré výsledky sme uhrali aj minulý rok. A to nevravím iba o U19, no keď si pozriete tabuľky, zistíte, že aj ostatné kategórie máme vyrovnané. Nemáme tu kategóriu, ktorá by bolo “jednoročníkovo“ dobrá, skôr naopak, viacero kategórií sa drží na úrovni a drží sa v okolí šiesteho či piateho miesta. Podobné umiestnenia nás celkom tešia. Ambície sú samozrejme každým rokom vyššie, tak ako aj v našom mužskom tíme. Čo sa týka nedostatkov, ten najhlavnejší je podľa mňa každému jasný – ihriská. Využívame ihriská na štadióne na ulici M.C. Sklodowskej, a to umelý trávnik a aj ihrisko s prírodnou trávou, kde trénujú prípravky. Taktiež ihrisko na Pankúchovej ulici, kde teraz prebieha rekonštrukcia, už to ale vyzerá byť v slušnom stave. Nie je to však ani zďaleka dostatok. Bez kvalitných podmienok v tomto smere to skrátka nie je možné. Aj preto sa snažia ľudia v klube vynakladať maximum úsilia na vylepšenie týchto podmienok, no v porovnaní s konkurenciou sme vo veľkej nevýhode.“

Ako by ste zhodnotil podmienky v FC Petržalka?
„Myslím si, že podmienky máme nadštandardné. Servis okolo hráčov tu je naozaj slušný. V dorasteneckých aj žiackych kategóriách máme kondičných trénerov, čo je nevyhnutnosť. Taktiež fyzioterapeuti, regeneračná jednotka ako sauna či bazén, základné veci skrátka máme zabezpečené. Našou najväčšou nevýhodou, ako som už spomenul, sú jednoznačne ihriská. Je potrebné, aby sa to zmenilo. Tých hráčov musíme nejak vychovávať, trénovať ich na celom ihrisku a nie len na polovici, takže v tomto vidím našu najväčšiu nevýhodu. Čo však musím na záver odpovede dodať, je situácia okolo trénerského kolektívu. Osobne si myslím, že prostredie je veľmi dôležité a my tu máme dobrý kolektív, čo vravia aj ľudia mimo klubu. Panuje tu rodinná atmosféra, ťaháme za spoločný povraz, tréneri si prajú dobré a nezávidia si. Toto sa mi na našom klube páči.“

Aký je váš názor na zapracovávanie mladých hráčov do mužského futbalu v našom klube? Je na dostatočnej úrovni a ako by ste náš klub porovnali v tomto smere s konkurenciou?
„Myslím si, že Petržalka je jeden z klubov, ktoré sa snažia zakomponovať mladých hráčov. Pozrime sa na minulú sezónu. Hráči, ktorí mohli hrať za kategóriu U19, už boli plnohodnotnými hráčmi A-tímu. Aj tento rok nám tam nejakí hráči “vyskakujú“ a mne už neostáva nič iné, iba veriť, že sa títo hráči uplatnia, budú prínosom pre vrcholový futbal a budeme o nich počuť či už v Petržalke, ale možno aj v iných kluboch a ligách. Čo sa týka konkurencie, ťažko sa mi to hodnotí, každý má nejakú filozofiu, môže sa to veľmi líšiť, nie každý ide cestou silnej akadémie. Za Petržalku ale môžem povedať, že sme klub, ktorý dáva prednosť mladým hráčom. Všetci to vnímame, vidíme a najmä to chceme, takže verím, že to bude pokračovať a bude sa nám dariť byť úspešným klubom vo výchove mladých hráčov.“

Aký je záujem o futbal medzi deťmi a celkovo mladou generáciou v porovnaní s minulosťou?
„Nanešťastie musím skonštatovať, že záujem o šport v porovnaní s minulosťou upadá. Nie je to problém samotných detí, no skôr doby. Tá je digitálna, deti majú iné možnosti ako my v detských časoch. Dôležité je vedieť ako u tých detí vyvolať záujem. Nad tým sme sa v klube dlhodobo zamýšľali. Dnes sú totiž rodičia odkázaní na vozenie detí na krúžky a podobne, je to časovo aj finančne náročné. Napadla nám tak myšlienka nášho priblíženia sa k deťom, aby nemuseli cestovať. Nech nemusia chodiť ony, ale prídeme my, ako klub. Práve preto vznikol projekt Futbalové školy. Minulý rok sme začali na základných školách v rámci Petržalky vytvárať niečo ako futbalový krúžok. U detí sme chceli vyvolať záujem, aby sa mohli počas času v školách či družinách venovať futbalu. Rodičia ich nemusia viesť niekam po škole, no namiesto toho sa im tréneri venujú v čase školy. Dovolím si povedať, že sme v tomto projekte úspešní. V minulom roku sme mali približne 270 detí. Pevne verím, že od septembra ostane číslo minimálne rovnaké, ak nie väčšie.“

Ostaňme pri číslach. Aké sú aktuálne počty detí a mládežníckych hráčov v petržalskom klube a aké sú v tomto ohľade vaše ciele?
„Začnem už spomínaným projektom Futbalové školy. Je dobré, že sa to koná na školách, ktoré majú svoje vybavenie, školský dvor či telocvičňu a my ako klub tak nepotrebujeme ďalšie ihriská. Našim cieľom určite nie je mať čo najviac detí, ale mať podchytených čo najviac zaujímavých detí s futbalovým potenciálom, aby sme ich sledovali a následne priviedli ku nám do klubu. Pri malých deťoch neviete skonštatovať, ktoré z nich bude budúca svetová hviezda. Viete však ovplyvniť záujem o šport. Či to bude napokon v FC Petržalka alebo v inom klube, nie je to najdôležitejšie. Dôležité je, aby tie deti našli chuť. Čo sa týka našich detí v klube, číslo sa pohybuje okolo 450. Nemáme v pláne toto číslo nejako “umelo“ navyšovať. Navyše, a musím to zopakovať, máme problém s ihriskami. Sme najväčšie sídlisko na Slovensku, potenciál tu je, záujem o futbal bude hádam vždy, predsa len je to finančne “najvýhodnejší“ šport na svete. My však nechceme ísť do kvantity, ale do kvality. Aj preto sme sa rozhodli zrealizovať projekt Futbalové školy.“

Čo je na vašej práci najťažšie?
„Riadiť všetko okolo jednotlivých tímov od najmladších po najstaršie kategórie a k tomu projekt Futbalové školy. Či už je to organizácia zápasov, zabezpečenie dopravy, komunikácia s trénermi, lekárske prehliadky a podobne. Číslo detí je v klube predsa len veľké. Náročná je tiež práca s trénermi, ja osobne od nich vyžadujem dosť veľa a som náročný. Mám rád zodpovednosť a plnenie úloh včas.“

Máte nejaké sny či ciele do budúcnosti týkajúce sa futbalu?
„Jedného krásneho dňa by som sa chcel zobudiť a v reálnom svete sa venovať iba futbalu. Či to bude na Slovensku alebo v zahraničí, pri mládeži alebo mužoch, to presne dané nemám. V každom prípade by som sa určite ešte chcel vzdelávať, napríklad ísť do ligy a vyskúšať si tam pôsobenie asistenta pri nejakom trénerovi. Konkrétny cieľ nemám. Sústredím sa najmä na súčasnosť, v ktorej sa venujem tvrdej práci a zlepšovaniu sa.“

Navštevujete aj zápasy A-tímu?
„Dá sa povedať, že som jeden z najvernejších fanúšikov. Nedeľný čas 10:30 bol pre mňa pomerne krutý, nie som ranné vtáča, no vždy som dokázal vstať, pripraviť sa a tešiť sa na zápas. Čo sa týka navštevovania zápasov, celkovo obľubujem ten osobný kontakt, keď fanúšik príde podporiť klub a vidí hru naživo. Osobne si myslím, že druhá liga je ešte zaujímavejšia ako najvyššia, je totiž dynamická, bojovná a je v nej mnoho mladých talentovaných hráčov.“

Spomenuli ste pre vás nie práve obľúbený nedeľný čas 10:30. Zmena času domácich zápasov Vám teda vyhovuje.
„Viem, že sa to v klube zvažovalo už dlhšie. Áno, ľudia sú zvyknutí na typický petržalský čas a niektorí nemajú radi zmeny. Dovolím si však povedať, že táto zmena môže byť pozitívna. Páči sa mi, že klub sa snaží nájsť cestu. Pevne verím, že ľudia to ocenia a prídu.“

Chceli by ste niečo odkázať priaznivcom petržalského futbalu?
„Páči sa mi, ako sa zvykne vravieť, že dom, auto či ženu môžete v živote vymeniť. Futbalový klub však nie. Toto by som chcel odkázať každému jednému petržalskému fanúšikovi, ktorý má tento klub v srdci. Potrebujeme Vás a radi Vás privítame na zápasoch, nie len mužov, ale aj mládeže. Viackrát sa stalo, že fanúšikovia prišli povzbudiť naše mladšie kategórie a bolo to veľmi pekné divadlo, ktoré si tí mladí hráči veľmi užili. Pevne verím, že si všetci nájdu cestu na štadión, kde sa spoločne stretneme a vytvoríme dobrú kulisu.“

Zaujímavosti:

Futbalový/é vzor/y: Z hráčov to vždy bol David Beckham, z trénerov by som asi spomenul Pepa Guardiolu, nie je to môj vzor, no páči sa mi jeho práca.
Ku ktorému trénerovi by ste sa prirovnali: Zaujímavé je, že ma moji bývalí zverenci prirovnávali k Mauriciovi Pochettinovi. Moja pracovná prezývka tak bola jeho meno, pamätám si, ako som prichádzal a počul „Aha, ide Pochettino.“ (smiech)
Životný vzor: Rodičia
Najväčší fanúšik/fanúšikovia: Rodičia, mama sa ma ešte ako malého chlapca zvykla vždy doma po zápase pýtať „No čo, koľko ste prehrali?“ (smiech). Vždy si však našla tú cestu k podpore.
Obľúbené jedlo: Kura s ryžou
Obľúbený nápoj: Rôzne limonády
Obľúbený/é futbalový/é klub/y: Manchester United
Ktorému športu okrem futbalu sa najradšej venujete: Ako som spomenul na začiatku, je to najmä padel a turistika, ale hrával som aj hokejbal, tenis a mohol by som menovať aj iné športy.
Rada pre futbalových začiatočníkov/mladých hráčov: V dnešnej dobe sú mladí hráči ovplyvnení rôznymi ľuďmi, či už rodičmi, spoluhráčmi, agentmi, trénermi a podobne. Ich rozhodnutia často nebývajú ich vlastnými rozhodnutiami. Moja rada je, aby ste sa vždy rozhodovali na základe seba samého. Určite si vypočujte názory iných, ale vždy sa rozhodnite podľa seba. Nikdy tak nebudete musieť ľutovať to, že ste neučinili podľa seba, ale podľa iných.

 

Ďakujeme za rozhovor.